Táto fotka bola odfotená ako posledná, ale hodila sa na úvod. Je to pohľad z cyklocestičky smerom na Brnenskú priehradu.
I vybrali sa výletníci v podvečer jedného horúceho dňa na Brnenskú priehradu. Vzali bicykle na plecia a hybáj ho! Keď dorazili na miesto (výčap Steiger), pili čo im hrdlá ráčili (rozumej 1 liter výbornej Steiger-kofoly na jedného).
Tak toto je ten Mišú, o ktorom neustále rozprávam.
A toto zas Marcel - horolezec.
A kto by to bol čakal, toto som ja.
Z priehrady sme sa šťastlivo vrátili a ja som sa ešte vybral pokúšať fotoaparát do večerných scén parku pod hradom Spielberg.
Najsamprv ma uchvátil tento pohľad. Ale sám si vravím že si asi veľa domýšľam, až také super to nie je a v pravo ten stĺp som vlastne nechcel. Niečím ma to však určite oslovilo keď som kvôli tomu zastal.
Toto je už v tom parku. Hrám sa so svetlami, uzávierkou a využívaním bicyklového sedadla ako statívu... a navyše mám nastavený manuálny zaostrovací režim, ktorý ako je zjavné tiež ešte celkom nemám pod palcom.
Tento strom bol pekný a tú scenériu s chodníkom si vymyslel sám fotoaparát keď som ho položil na sedadlo.
Najprv bol strom...
a potom okno.
Tak takáto pekná podlaha sa nachádza v parku pod Špilbergom. Človek by si to v zime ani nevšimol, však? :-)
Ja si tam v parku veselo fotím a tu ti mi príde ku mne jeden pán s bicyklom že ,,Excuse me'' a že chce vedieť cestu na ,,přehradu''. Po chvíľke uvažovania vravím že veď mu to radšej ukážem, schytil som bicykel a už som s ruským manželským párom trielil na priehradu. ,,Спасибo! Досвиданя!'' Nuž som sa vybral podruhý krát oného dňa naspäť z priehrady a cestou mi foťák zasa nedal pokoj.
Tak toto je môj tátoš oddychujúc opretý o strom.
Cestou tam bol most. Viem, vyzerá to akoby som ho fotil cez nejaky jehovistický objektív ale to je len nastavením bielej. Fotené s maximálnou uzávierkou - 16 sekúnd.
Tu som trocha zmenil nastavenie bielej.
Normálne si tam fotím a zrazu sa mi v zábere objaví na moste sa rozhliadajúci Vesmírny-Človek(TM) ;-)